Čím ste mne, vy drsno-chladných Karpát

hory-doly s divou krásou svrčín!

Obdivujem snáď, no neľúbim vás,

moja obraznosť nie pre vás blčí.

Na nížine ako more rovnej

je môj domov, svet môj, tam ja bývam,

orlom vyslobodeným je duch môj,

keď sa v rovín nekonečnosť dívam.