Rodinné obrazy, dokumenty, a osudy ľudí maďarskej národnosti

po II. svetovej vojne

József Attila: Pri Dunaji, preložil Ján Smrek

Pohrávanie sa "veľkých" s osudmi druhých ľudí:

Po II. svetovej vojne Československý štát zobral všetkým obyvateľom maďarskej národnosti občianstvo a vyhlásil ich za vojnových zločincov,  bez ohľadu na vek a rod. Potom sa začalo vysídľovanie. Medzi vysídlenými boli dojčatá, maloleté deti, ženy, ťarchavé ženy, starí, chorí ľudia – niektorí už zomreli na ceste, nevydržali útrapy a duševné trápenie, z násilného  opustenia vlastnej rodnej zeme – fyzicky oslabení vojaci, ktorí sa vrátili z vojny, zo zajatia – ktorí nešli bojovať dobrovoľne. Môj otec, ktorý sa vrátil z amerického zajatia, ani nevedel, aké má šťastie, že cestou domov ho neuniesli na „málenkij robot”. Niektorí ako kulaci boli vo väzení alebo v pracovných táboroch, v baniach. Niekomu zhabali majetok. Môjho strýka nútili pracovať v uránovej bani, oficiálne tam robil dobrovoľne. 

Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom

Zoznam Číčovčanov  na výmenu       

 

 

 

 

 

 

 

 Prečítajte si mená vysídlených: jedna strana a druhá strana

 

 

 

 

 

 

 

Dokumenty o Číčove - z archívu Zsigmonda Bödőka-spomíname na jeho kliknite

Rodinné dokumenty:

 

 

 

 

 70 ročnú vdovu, Máriu Szalai, chceli presídliť - odtrhnúť od rodnej zeme - do Maďarska.

    Kvôli medzinárodnému tlaku museli ukončiť presídľovanie do Maďarska a začali ľudí presídľovať do Čiech.

 

 

 

 

 

 

      

Ignáca Kovácsa pustili domov z vojnového zajatia z Ruska z Leningradu - Petrohradu.

Doma ho nečakal mier. S celou rodinou: ťarchavou ženou, piatimi malými deťmi a starou matkou ho vysídlili do Čiech.

   

 

    

Po II.svetovej vojne museli všetky osoby maďarskej národnosti v Československu -   pretože im zobrali občianstvo - zložiť sľub vernosti. Potom dostali tento výmer, v ktorom im zase uznali štátne občianstvo a osvedčenie o občianstve. Niektorým "vojnovým zločincom" zhabali majetok, ako 50 ročnej slobodnej žene, ktorá ako kulačka bola aj vo väzení, alebo chceli zhabať vdove, od ktorej nakoniec nič nemohli zobrať, lebo nemala majetok.

1948

Človek, kto napísal vetu je Slovák. Vtedy ešte nebol jazykový zákon. Našťastie. No možno, že sa na neho nevzťahuje.

  Maďar je Maďar - Časopis Plus 7 dní                          

Rodina

            

Šlachtický list Nagy Ferencz                                                   Čičov -  Dolná ulica –  1900

z roku  1834                                                                                                         Rodičia: Nagy Elek a Pázmány Eszter

                                                              Nagy  Eszter 1897-1969      

                               Nagy  Elek 1889-1967, Nagy  Géza 1892-1913,Nagy  Imre    1887-1914 I.s.v.

 

 

 

 

          

      

                                                                                          

         

  Nagy Elek                                                             Bödők Ilona    Sobáš:1917

 1889-1967                                                                                        1891-1970

Vysvedčenie o ukončení učňovskej školy kolárstva

 

Dvor, gazdovstvo a rodina * st. Bödők Pál  -  Čičov, Dolná ulica – 1940

Zľava doprava:

Bödők Zsigmond Gaál Lajos Bödők Árpád Bödők Teréz   * (Nagy Imréné) Bödők Pálné st, rod. Kollár Mária* Bödők Pál ml. * Bödők Mária *(Mészáros Kálmánné) Bödők Géza * Bödők László Bödők Etelka * (Décsi Miklósné) Kustyán Lajos Bödők Vilmos *  Bödők Pál st. *

Bödõk Pál ml.,Bödõk Mária- Mészáros Kálmánné Bödők Pál st., Bödők Etelka-Décsi Miklósné Kollár Mária-st.Bödők Pálné Bödők Géza Szabó Vilma-st.Domonkos Gézáné Domonkos Géza st.

Deti: Domonkos Irénke-Majer Jánosné, Domonkos Etelka 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Kollár Mihály tkáč 

   (1856-1926)

 

  

   Bödők Pál                                                                     Kollár Mária               Sobáš:1904

  1875- 1952                                                                                               1882-1943

    hore    späť