Rodinné obrazy, dokumenty, a osudy ľudí maďarskej národnosti
József Attila: Pri Dunaji, preložil Ján Smrek
Pohrávanie sa "veľkých" s osudmi druhých ľudí:
4. júna 1920 o 16:30 sa na zámku Grand Trianon vo francúzskom Versailles podpísala mierová zmluva po prvej svetovej vojne.
Vo Versailles, so žalostnou mierovou zmluvou, bola väčšina Maďarska roztrhaná z vlasti, čím sa začal horlivý osud vyhnancov Maďarov uviaznutých za hranicami. Po druhej svetovej vojne bude nasledovať druhá 10. februára 1947.
Po II. svetovej vojne Československý štát zobral všetkým obyvateľom maďarskej národnosti občianstvo a vyhlásil ich za vojnových zločincov, bez ohľadu na vek a rod. Potom sa začalo vysídľovanie. Medzi vysídlenými boli dojčatá, maloleté deti, ženy, ťarchavé ženy, starí, chorí ľudia – niektorí už zomreli na ceste, nevydržali útrapy a duševné trápenie, z násilného opustenia vlastnej rodnej zeme – fyzicky oslabení vojaci, ktorí sa vrátili z vojny, zo zajatia – ktorí nešli bojovať dobrovoľne. Môj otec, ktorý sa vrátil z amerického zajatia, ani nevedel, aké má šťastie, že cestou domov ho neuniesli na „málenkij robot”. Niektorí ako kulaci boli vo väzení alebo v pracovných táboroch, v baniach. Niekomu zhabali majetok. Môjho strýka nútili pracovať v uránovej bani, oficiálne tam robil dobrovoľne.
Prečítajte si mená vysídlených: jedna strana a druhá strana
Dokumenty o Číčove - z archívu Zsigmonda Bödőka-spomíname na jeho kliknite
Rodinné dokumenty:
70 ročnú vdovu, Máriu Szalai, chceli presídliť - odtrhnúť od rodnej zeme - do Maďarska.
Kvôli medzinárodnému tlaku museli ukončiť presídľovanie do Maďarska a začali ľudí presídľovať do Čiech.
Ignáca Kovácsa pustili domov z vojnového zajatia z Ruska z Leningradu - Petrohradu.
Doma ho nečakal mier. S celou rodinou: ťarchavou ženou, piatimi malými deťmi a starou matkou ho vysídlili do Čiech.
Po II.svetovej vojne museli všetky osoby maďarskej národnosti v Československu - pretože im zobrali občianstvo - zložiť sľub vernosti. Potom dostali tento výmer, v ktorom im zase uznali štátne občianstvo a osvedčenie o občianstve. Niektorým "vojnovým zločincom" zhabali majetok, ako 50 ročnej slobodnej žene, ktorá ako kulačka bola aj vo väzení, alebo chceli zhabať vdove, od ktorej nakoniec nič nemohli zobrať, lebo nemala majetok.
1948
Človek, kto napísal vetu je Slovák. Vtedy ešte nebol jazykový zákon. Našťastie. No možno, že sa na neho nevzťahuje.
Maďar je Maďar - Časopis Plus 7 dní
Rodina
Šlachtický list Nagy Ferencz Čičov - Dolná ulica – 1900
z roku 1834 Rodičia: Nagy Elek a Pázmány Eszter
Nagy Eszter 1897-1969
Nagy Elek 1889-1967, Nagy Géza 1892-1913,Nagy Imre 1887-1914 I.s.v.
Nagy Elek Bödők Ilona Sobáš:1917
1889-1967 1891-1970
Vysvedčenie o ukončení učňovskej školy kolárstva
Dvor, gazdovstvo a rodina * st. Bödők Pál - Čičov, Dolná ulica – 1940
Zľava doprava:
Bödők Zsigmond Gaál Lajos Bödők Árpád Bödők Teréz * (Nagy Imréné) Bödők Pálné st, rod. Kollár Mária* Bödők Pál ml. * Bödők Mária *(Mészáros Kálmánné) Bödők Géza * Bödők László Bödők Etelka * (Décsi Miklósné) Kustyán Lajos Bödők Vilmos * Bödők Pál st. *
Bödõk Pál ml.,Bödõk Mária- Mészáros Kálmánné Bödők Pál st., Bödők Etelka-Décsi Miklósné Kollár Mária-st.Bödők Pálné Bödők Géza Szabó Vilma-st.Domonkos Gézáné Domonkos Géza st.
Deti: Domonkos Irénke-Majer Jánosné, Domonkos Etelka
Kollár Mihály tkáč
(1856-1926)
Bödők Pál Kollár Mária Sobáš:1904
1875- 1952 1882-1943